Utterance viewMEW-063-20121023| Recording date | 2012-10-23 |
|---|
| Speaker age | 86 |
|---|
| Speaker sex | m |
|---|
| Text genre | personal narrative |
|---|
| Extended corpus | no |
|---|
[1]
jadno
a
druge
…
Eins und das zweite ... jadno a druge …
[3]
gaž
ten
zapust
jo
kóńc,
pón
pśidu
te
jatšy.
Wenn die Fastnacht vorüber ist, dann kommt Ostern. gaž ten zapust jo kóńc, pón pśidu te jatšy.
[4]
jatšy
jo
jaden
cerkwiny
swěźeń,
Ostern ist ein kirchliches Fest, jatšy jo jaden cerkwiny swěźeń,
[5]
ale
za
tu
cełu
wjas
ähm,
jaden
wjelgin
dobry
aber für das ganze Dorf ein sehr gutes Fest. ale za tu cełu wjas ähm, jaden wjelgin dobry swěźeń.
[6]
prědku
jatšy,
dwa
tśi
dny
s/
jo
śichy
pětk.
Vor Ostern, zwei, drei Tage, ist Karfreitag. prědku jatšy, dwa tśi dny s/ jo śichy pětk.
[7]
a
to
jo
něga
tak
było,
až
na
śichy
pětk
jo
ta
ceła
młoźina
šła
Bóžom
blidu.
Und es war einst so, dass am Karfreitag die gesamte Jugend zum Abendmal ging. a to jo něga tak było, až na śichy pětk jo ta ceła młoźina šła Bóžom blidu.
[8]
Äh, jetzt ist das nicht mehr so, äh nět njej to wěc tak,
[9]
to
jo
pjerwjej
było
to
same
ak
něga
jo
było
das war einst gewesen. Genauso, wie es damals so war, to jo pjerwjej było. to samo, ak něga jo było,
[10]
su
wordowali
śichy
pětk
a
jatšy
dwa
kjarliža
spiwane,
dass am Karfreitag und zu Ostern zwei Kirchenlieder gesungen wurden, su wordowali śichy pětk a jatšy dwa kjarliža spiwane,
[11]
serbskej
kjarliža
‘Nět
daj
mě
Jezus
dobru
noc’
zwei sorbische Lieder 'Nět daj mě Jezus dobru noc' serbskej kjarliža ‘Nět daj mě Jezus dobru noc’
[12]
abo
ähm
‘Nět
daj
mě
Jezu
dobru
oder ähm 'Nět daj mě Jezu dobru noc' abo ähm ‘Nět daj mě Jezu dobru noc’
[13]
a
‘Jatšowny
row’.
tej
dwa
kjarliža
na
serbsko
stej
wordowałej
spiwane.
und 'Jatšowny row'. Die beiden Lieder wurden auf sorbisch gesungen. a ‘Jatšowny row’. tej dwa kjarliža na serbsko stej wordowałej spiwane.
[14]
to
jo
teke
pó
tej,
te/
wójny
wusnuło.
Das ist auch nach dem Krieg eingeschlafen. to jo teke pó tej, te/ wójny wusnuło.
[15]
dlatogo,
my
smy
měli
telke
luźi
Žylowje,
ak
su
wót
doma
wordowali
wubite.
Deshalb, wir hatten auch Leute in Sielow, die zu Hause geschlagen wurden. dlatogo, my smy měli telke luźi Žylowje, ak su wót doma wordowali wubite.
[16]
a
te
njejsu
to
serbske
mógli
a
dla
cogo
deje
to
wšykno
sobu
słuchaś?
Und die konnten kein sorbisch und warum sollen sie das alles mithören? a te njejsu to serbske mógli a dla cogo deje to wšykno sobu słuchaś?
[17]
pón
jo
faraŕ
gronił:
„to
njebźomy
wěc
spiwaś!“
Dann hat der Pfarrer gesagt: "Dann werden wir nicht mehr singen!" pón jo faraŕ gronił: „to njebźomy wěc spiwaś!“
[18]
nět
tu
slědnu,
jatšy,
jo
zas
ta
f/
naša
nowa
fararka,
Zum letzten Osterfest hat unsere neue Pfarrerin, nět tu slědnu, jatšy, jo zas ta f/ naša nowa fararka,
[19]
ta
bźo
nět
tek
serbske
wuknuś,
die wird nun auch sorbisch lernen, ta bźo nět tek serbske wuknuś,
[20]
ten
kjarliž
ku
kóńcu,
jo
ku
kóńcu
äh
teje
namše
das Kirchenlied zum Ende, ja, zum Ende äh des Gottesdienstes gesungen. ten kjarliž ku kóńcu, jo ku kóńcu äh teje namše spiwała.
[21]
äh
ta
ma
wjelgin
wjeligi
interesu
za
to
Äh, die hat ein sehr großes Interesse für das Sorbische. äh ta ma wjelgin wjeligi interesu za to serbske.
[22]
ja
se
pśec
źiwam,
gaž
namšu
du,
Ich wundere mich immer, wenn ich zum Gottesdienst gehe, ja se pśec źiwam, gaž namšu du,
[23]
a
pón
namšy
wš/
wšykne
te
luźe
wuwita,
mě
pśecej
na
serbsko!
und sie dann auf dem Gottesdienst al/ all die Leute begrüßt. mich immer auf sorbisch. a pón namšy wš/ wšykne te luźe wuwita, mě pśecej na serbsko!
[24]
jo
te
ja
se
ja
to
wjasele
młogi
raz
se
zlěkam
jo
ga
to
móžno
Ja, ich, ich freue mich... manchmal bin ich entschreckt, ist das denn möglich? jo, te, ja se, ja to wjasele … młogi raz se zlěkam, jo ga to móžno?
[25]
až
to
móžo
mě
tak
pówědaś,
ale
to
jo,
to
jo
rědnje.
to
jo
rědnje,
jo.
Dass man mir das so sagen kann, aber das ist, das ist schön. Das ist schön, ja. až to móžo mě tak pówědaś, ale to jo, to jo rědnje. to jo rědnje, jo.
[26]
jo,
jatšy,
nejžwětšej
se
teke
na
to
wjasele
te
źiśi.
Ja, Ostern, am meisten freuen sich auch die Kinder darauf. jo, jatšy, nejžwětšej se teke na to wjasele te źiśi.
[27]
äh
něga
jo
tak
było,
kužde
góle
jo
wordowało
Äh, damals war es so, dass jedes Kind getauft wurde. äh něga jo tak było, kužde góle jo wordowało dupjone.
[28]
jo
měło
pěś
šesć
sedym
młoge
dwanasćo
kmótšow
Es hatte 5, 6, 7, manche 12 Taufpaten. jo měło, pěś, šesć, sedym, młoge dwanasćo kmótšow.
[29]
a
te
kmótšy
su
pón
až
do
äh
tog
casa,
ak
su
wordowali
te
źiśi
dobr/
Und die Taufpaten haben dann bis äh zu der Zeit, bis die Kinder konf/ äh konfirmiert wurden, a te kmótšy su pón až do äh tog casa, ak su wordowali te źiśi dobr/ äh dorebane,
[30]
styrnasća
lět,
su
šli
pón
tym
ähm
kmótšam
jatšy
se
prědk
14 Jahre, sind sie sich dann den ähm Taufpaten zu Ostern vorstellen gegangen. styrnasća lět, su šli pón tym ähm kmótšam jatšy se prědk stajaś.
[31]
rědne
woblacone
a
pón
su
krydnuli
por
mark
pjenjeze,
něco
słodkego
a
take
něco.
Schön angezogen und dann haben sie ein Paar Mark bekommen, etwas Süßes und solcherlei. rědne woblacone a pón su krydnuli por mark pjenjeze, něco słodkego a take něco.
[32]
ja
som
te
s/,
te,
te
äh
styrnasća
lět
som
ja
kužde
lěto
jatšy
z
mójim
kólasom,
móje
Ich habe die, die, die äh 14 Jahre lang bin ich jedes Jahr zu Ostern mit meinem Fahrrad meine ganzen ... ja som te s/, te, te äh styrnasća lět som ja kužde lěto jatšy z mójim kólasom, móje cełe …
[33]
ganzen äh Taufpaten abgefahren. … cełe äh kmótšy äh wobjěł.
[34]
a
som
se
naholował
pjenjeze
a
wšykno
wšake,
což
jo
było.
Und habe mir Geld und allerlei, was da gewesen ist, abgeholt. a som se naholował pjenjeze a wšykno wšake, což jo było.
[35]
to
źinsa
tek
wěc
te
źiśi
njegótuju.
Das machen heute die Kinder auch nicht mehr. to źinsa tek wěc te źiśi njegótuju.
[36]
te
starše
gronje,
jeje
nany
a
mamy,
to
wuglěda
tak
chude,
ak
äh
nět
pśidu,
kśě
něco
Die Alten sagen, deren Väter und Mütter, dass das so armselig aussieht, wenn äh sie nun kommen und etwas haben wollen. te starše gronje, jeje nany a mamy, to wuglěda tak chude, ak äh nět pśidu, kśě něco měś.
[37]
ja
njeby
gronił
to
njama
z
ze
chudosć
nic
cyniś
Das würde ich nicht sagen, das hat mit Armut nichts zu tun. ja njeby gronił, to njama ze chudosć nic cyniś.
[38]
to
jo
jadna
cesć,
až
te
źiśi
pśidu
jich
ähm
Das ist eine Ehre, dass die Kinder kommen zu ihren ähm ... to jo jadna cesć, až te źiśi pśidu jich ähm …
[40]
kmótšam
a
jim
wuwitaju
a
se
prědk
stajaju.
Taufpaten und sie begrüßen und sich ihnen vorstellen. kmótšam a jim wuwitaju a se prědk stajaju.
[41]
äh
wóni
hyšće
äh
labuju,
su
měli
dobre
Sie leben noch, hatten gute Zensuren in der Schule. äh wóni hyšće äh labuju, su měli dobre censury šuli.
[42]
Und sind gesund und was alles. a su strowe a co wšykno.
[43]
to
by
było
wjelgin
derje
gab
to
zas
pśišło
Es wäre sehr gut, wenn das wieder käme. to by było wjelgin derje, gab to zas pśišło.
[44]
ale
äh
ta
nowa
moda
tak
nět
jo,
co
tom
se
co.
Aber äh die neue Mode ist nun so, was soll man da machen? ale äh ta nowa moda tak nět jo, co tom se co.
[45]
jo,
äh.
pón
jo
jatšy
tek
hyšće
jatšy
we
tej
Ja, äh. Dann ist Ostern, auch noch Ostern, in der Nacht. jo, äh. pón jo jatšy tek hyšće jatšy we tej noc.
[46]
Da wird geläutet. tam wordujo zwónjone.
[47]
a
to
gótujo
tek
ta
młoźina.
Und das macht auch die Jugend. a to gótujo tek ta młoźina.
[48]
Äh, das sind äh 6 Jungen, das ... äh to su äh šesć gólcow to … t/ t/ t/
[49]
tśi
jadnu
štundu,
tśi
zwónje,
te
druge
zwónje.
Drei läuten eine Stunde lang, 3 läuten, dann läuten die anderen. tśi jadnu štundu, tśi zwónje, te druge zwónje.
[50]
te
pón
zwónu
wót
dwanasćich
nocy
až
žajtša,
ak
chopijo
switaś.
Die läuten dann in der Nacht von 12.00 bis morgens, wenn es zu dämmern beginnt. te pón zwónu wót dwanasćich nocy až žajtša, ak chopijo switaś.
[51]
ga?
kótary
swěźeń?
Wann? Welches Fest? ga? kótary swěźeń?
[52]
Am Ostersonntag. prědny swěźeń jatšy.
[53]
a
te
źowća,
te
nocy
spiwaju.
Und die Mädchen, die singen in der Nacht. a te źowća, te nocy spiwaju.
[54]
te
pśidu
ku
cerkwje
a
pón
du
pśez
cełu
wjas,
Die kommen zur Kirche und dann gehen sie durch das ganze Dorf, te pśidu ku cerkwje a pón du pśez cełu wjas,
[55]
a
ku
kóńcu
na
žajtša
pśez
kjarchob.
und am Ende, am Morgen, über den Friedhof. a ku kóńcu na žajtša pśez kjarchob.
[56]
a
tam
teke
a
pón
jo
kóńc.
Und dort singen sie auch und dann ist Schluss. a tam teke a pón jo kóńc.
[57]
jo,
a
ta
wuškowna
młoźina,
ta
pón
we
jsy
rejujo.
Ja, und die restliche Jugend, die tanzt dann im Dorf. jo, a ta wuškowna młoźina, ta pón we jsy rejujo.
[58]
Und macht Spaß. a gótujo špos.
[59]
młogi
raz
jo
tog
šposa
teke
něco
šlimnego,
co
se
stanjo.
Manchmal geht aus dem Spaß auch etwas Schlimmes hervor, was darauf folgt. młogi raz jo tog šposa teke něco šlimnego, co se stanjo.
[60]
ja
som
dejet
juž
gronił,
gaž
zapust
jo,
te
se
napišu,
Ich habe vorhin schon erzählt, wenn Fastnacht ist, dann schreiben sie sich auf, ja som dejet juž gronił, gaž zapust jo, te se napišu,
[61]
chtož
dobre
pjenjeze
dajo
wer gutes Geld gibt, chtož dobre pjenjeze dajo,
[62]
a
chto
jogo
źurka
zamknjo
a
njoco
nic
daś.
und wer seine Pforten verschließt und nichts geben will. a chto jogo źurka zamknjo a njoco nic daś.
[63]
te
burja
a
te
luźe,
te
worduju,
tym
wordujo
pón
něco
škódy
gótowane.
Die Bauern und die Leuten, die werden, denen wird dann ein Schaden angerichtet. te burja a te luźe, te worduju, tym wordujo pón něco škódy gótowane.
[64]
jo,
to
j/,
to
jo,
äh
wjele
Ja, das, das ist, äh, manchmal richten sie viel Schaden an. jo, to j/, to jo, äh wjele škódy młogi raz nagótuju.
[65]
jo,
ja
cu
bloß
jadnom
burjoju
to
groniś.
Ja, ich will das bloß zu einem Bauern das sagen. jo, ja cu bloß jadnom burjoju to groniś.
[66]
ten
jo
juž
dwa
lěśe
za
sobu,
jo
źurka
zamknuł,
njej
nic
dał.
Der hat schon zwei Jahre hintereinander, hat er die Tür verschlossen, hat nichts gegeben. ten jo juž dwa lěśe za sobu, jo źurka zamknuł, njej nic dał.
[67]
no
jo,
ja
som
był
sam
tek
pśitebla,
musym
groniś,
ja
ga
som
był
tek
raz
młody.
Naja, ich bin selbst auch dabei gewesen, muss ich sagen, ich war ja auch mal jung. no jo, ja som był sam tek pśitebla, musym groniś, ja ga som był tek raz młody.
[68]
njejsom
był
tek
tak
gleich
stary
ak
źinsa
som
Ich bin auch nicht gleich alt gewesen, wie ich heute bin. njejsom był tek tak gleich stary, ak źinsa som.
[69]
a
som
gótował
tek
sobu,
my
smy
pśišli
ku
tomu
chromoju.
Und ich habe auch mitgemacht, wir sind zu dem Haus gekommen. a som gótował tek sobu, my smy pśišli ku tomu chromoju.
[70]
äh
jatšy
žajtša
jo
było
wšykno
zamknjone,
nocy,
nic?
Äh, am Ostermorgen ist alles zugeschlossen gewesen, in der Nacht, nicht? Zugeschlossen. äh jatšy žajtša jo było wšykno zamknjone, nocy, nic? zamknjone.
[71]
no
pón
smy
wokoło
z/
pśez
gumno
a
źož
ta
brožnja
jo,
na
dwór
pśišli.
Na, dann sind wir drumherum, durch den Garten, wo die Scheune ist, auf den Hof gekommen. no pón smy wokoło z/ pśez gumno a źož ta brožnja jo, na dwór pśišli.
[72]
no,
te,
te
luźe
su
lažali
póstoli.
Na, die, die Leute haben im Bett gelegen. no, te, te luźe su lažali póstoli.
[73]
no
pón
smy
se
wšykne
woglědali,
Na, dann haben wir uns alle umgesehen, no pón smy se wšykne woglědali,
[74]
a
smy
wiźeli,
až
äh
pśi
wrotnach
stoj
to
kóryto.
und wir haben gesehen, dass äh beim Tor der Trog steht. a smy wiźeli, až äh pśi wrotnach stoj to kóryto.
[75]
gaž
swinje
worduju
šlachtowane,
pón
wordujo
to
wuparjone.
Wenn Schweine geschlachtet werden, dann wird es ausgedämpft. gaž swinje worduju šlachtowane, pón wordujo to wuparjone.
[76]
smy
to
kóryto
wzeli,
do
wjaže
staji/
stajili.
Wir haben den Trog genommen und an das Haus gestellt. smy to kóryto wzeli, do wjaže staji/ stajili.
[77]
pón
jo
była
studnja,
pón
smy
to
kóryto
połno
wódy
nalali.
Dann war dort ein Brunnen, dann haben wir den Trog mit Wasser gefüllt. pón jo była studnja, pón smy to kóryto połno wódy nalali.
[78]
prědku
teje
źurje,
źož
pśiźo
wen
a
pón
smy
za
wokno
klapali.
Vor der Tür, wo man raus kommt und dann haben wir ans Fenster geklopft. prědku teje źurje, źož pśiźo wen a pón smy za wokno klapali.
[79]
a
ten
{NN}
jo
wzeł
pón
knebel
a
jo
měnił:
„tym
gólcam
budu
ja
Und der {NN} hat dann den Knebel genommen und gemeint: "Den Kerlen werde ich es schon zeigen!" a ten {NN} jo wzeł pón knebel a jo měnił: „tym gólcam budu ja pokazaś.“
[80]
a
toś
jo
šeł
pón
nas
łapiś.
Und so ist er dann gegangen, um uns zu fangen, a toś jo šeł pón nas łapiś.
[81]
hat seine Tür aufgemacht, jogo źurja wócynił.
[82]
a
ak
kśěł
za
nas
gnaś
a
jo
padnuł
do
togo
kóryta,
do
teje
zymneje
wódy.
Und wollte hinter uns herlaufen und ist in den Trog, in das kalte Wasser gefallen. a ak kśěł za nas gnaś a jo padnuł do togo kóryta, do teje zymneje wódy.
[83]
ja
cu
wam
bloß
groniś,
co
pón
jo
se
stało,
mośo
se
sami
mysliś.
Ich will euch das bloß gesagt haben, was dann passiert ist, könnt ihr euch selbst denken. ja cu wam bloß groniś, co pón jo se stało, mośo se sami mysliś.
[84]
ale
druge
lěto,
ak
zapust
jo
był,
jo
ta
žeńska
juž
ze
šorcu
stojała
z
jajimi
Aber das nächste Jahr, als Fastnacht gewesen ist, hat die Frau schon mit einer Schürze mit Eiern da gestanden. ale druge lěto, ak zapust jo był, jo ta žeńska juž ze šorcu stojała z jajimi …
[85]
a
ruce
pjenjeze
jo
äh
zapłaśiła .
Und in der Hand Geld und sie hat bezahlt. a ruce pjenjeze jo äh zapłaśiła.
[86]
a
jo
wj/
wjele
wjele
jajow
dała,
až
zas
žednu
škódu
njedeje
gótowaś.
Und sie hat viele viele Eier gegeben, sodass sie nicht wieder einen Schaden anrichten mögen. a jo wj/ wjele wjele jajow dała, až zas žednu škódu njedeje gótowaś.
[88]
piś,
jo,
jo.
to
ga
jo
rědne!
Trinken, ja, ja, das ist ja schön. piś, jo, jo. to ga jo rědne!
Text view • Interlinear Glossed Text
|